O nás - prečo sme sa rozhodli pre flat retrievera

 

Sme malá, rodinná chovná stanica plemena Flat coated retriever. Malá preto, že momentálne máme len jedinú fenku Stellu  a rodinná preto, že náš pes je člen rodiny, teda mňa, môjho zlatého manžela a mojich dvoch detí. Ešte pred tým ako Vám o nás napíšem viac, nedá mi aby som nenapísala ako to všetko začalo.

 

Možno som mala byť psom. Patria ku mne od malička a mám pocit, že často im rozumiem viac ako ľuďom. Ako škôlkarka som vraj na miesto odpovede havkala a stále som sa hrala na psa. Tak mojim rodičom neostalo iné, ako mi v rámci uchovania môjho psychického zdravia, jedného kúpiť.

Voľba padla na Anglického springerspaniela, teraz mi napadá, že toto plemeno vídam stále menej. BIM, ktorého som pomenovala podľa toho známeho, dojímavého ruského filmu Biely Bim čierne ucho, sa dožil 10 rokov. V jednu osudnú sobotu ho zrazil autobus. Pamätám si, že som bola prváčka na strednej škole a mala som pocit, že s Bimom skončilo aj moje detstvo.

 

Pár mesiacov bola záhrada nášho rodinného domu prázdna, až sme si uprostred leta priniesli domov šteniatko Zlatého retrievera, ktorému sme opäť dali moje obľúbené meno BIM. V tom čase bolo toto plemeno na Slovensku veľmi vzácne a aj ja som ho našla len v encyklopédií. Pamätám si, že tam bolo napísane : „Zlatý retriever, krásavec medzi psami.“ Bim bol úžasný pes a ostal s nami takmer 14 rokov, dodnes na neho z láskou spomíname. Škoda len, že nemal papierové potomstvo. Keby som sa chovateľstvu v tom čase viac venovala, určite by bol aj v tomto smere úspešný. Tak ako to často u zlatých retrieverov býva, v starobe mal veľké problémy s kĺbmi. Priznám sa, že keď zomrel mala som pocit, že to prázdno doma už nikto nedokáže vyplniť.

 

V tom čase som mala bábätko a tak sme s kúpou ďalšieho psa čakali takmer päť rokov. Do úvahy najprv prichádzal opäť zlatý retriever i keď som začala mať nepríjemný pocit, že s rastúcou obľubou tohto nádherného psa sa veľmi zvýšil počet tých, ktorí sa už na toto plemeno bohužiaľ veľmi nepodobajú. Pri náhodnom surfovaní na internete som narazila na plemeno, ktoré si ma získalo na prvý pohľad bez toho, aby som niekedy videla živého flata. Čierny, dlhosrstý retriever, trošku štíhlejší a v pohybe elegantnejší ako pre mňa dobre známy zlatý retriever. Pes s nádhernou hlavou, lesklou srsťou, očami ktoré vás dostanú. S kamarátskou povahou, o ktorej by sa dalo napísať aj niekoľko kníh. Jednou z vecí , ktoré bola pre mňa pri výbere plemena veľmi dôležitá, ak nie prioritná je zdravie. Flat coated retriever totiž na rozdiel od iných, populárnejších retrieverov, takmer netrpí na smutne známu dyspláziu kĺbov. Zrejme je to tým, že zatiaľ ho nikto nemnoží bez PP. Nech je pravý dôvod akýkoľvek, nie som v tomto odborník, v rodokmeňoch týchto krásnych psov je v drvivej väčšine výsledok po vyšetreniach kĺbov 0. Tak bolo rozhodnuté. Kúpime si flata, ako mu všetci hovoria. Ostalo len nájsť pre nás to pravé šteniatko.